Nič nie je dokonalé. Ráno vstávam s predstavou modrej oblohy, ale ono prší. Predstavujem si dokonalé vlasy hneď po zobudení, ale ony predsa potrebujú hrebeň. Občas ani ten nepomáha. Dúfam, že vo vlaku si sadnem, ale zrovna dnes sú k dispozícii iba dva vozne a takmer stovka študentov má rovnaké nádeje. Mám pocit, že ma v škole nemá čo prekvapiť. Napriek tomu sa objavia tri rôzne previerky schopností. Cestou zo školy ma ofŕka voda kaluže z ranných prehánok. Ani ten vlak nestihnem. Kde to končí?
Tam, kde sa mení postoj k životu.
Nič nie je dokonalé. Rána sú tmavé a občas upršané. Mám však úsmev na tvári a šálku teplého čaju v ruke. Vlasy môžu stáť aj na všetky strany, koho to zaujíma? Vo vlaku nemusí byť miesto, stačí ten výhľad. Keď zbadám srnky na raňajkách alebo kvapky stekajúce po okne. Sú čarovné. Škola ma baví, lebo som v pohode. Ľudia sú milí a aj tie tri nečakané previerky dopadli dobre, lebo nedopadli najhoršie. Cestou zo školy bežím ako na cieľovej rovinke, aby som stihla meškajúci vlak. Stihla som. Kam to pokračuje?
Do nového dňa.
Rozdiel dvoch útržkov, poskladaných z myšlienok, je pre mňa v tom, že jedným som bola a druhým som. Snažím sa byť. Jasné, občas sa prepletú, občas do mňa ten prvý zavŕta a chvíľku sa hostí na negatívnych emóciách, ktoré vznikajú. Ale viete čo? Je fajn naučiť sa ho vyhodiť. Príživníka jedného! Nič nie je dokonalé. No pochopiť a vidieť život ako krásny celok náhôd a nehôd spraví aj zo šedého dňa farebný. Milujúc život. Dnes zdieľam týchto pár viet len preto, že možno... možno konečne uveríte, že sa to dá. Ak nič viac, som živý príklad.
S láskou Valentina
Komentáre
Zverejnenie komentára