Ak si rozklikol tento príspevok, šanca je, že sa práve nachádzaš na dosť zlom, dosť tmavom a pochmúrnom mieste vo svojom živote. Viem, že článkov a rád na internete existuje mnoho a tiež viem aké hlúpe sa zdajú, keď sa skutočne cítiš na dne. No nevzdávaj to, aj keď to tak nevyzerá, máš pred sebou lepšie dni.
 |
| Unsplash: @ilyuza |
Pred pár mesiacmi som písala príspevky, ktoré čerpali z psychickej bolesti. Bola som zaseknutá v období, kde nič nedávalo zmysel, nič sa nezdalo dosť dobré - ja sama sebe obzvlášť a hlavne som bola presvedčená, že to nikdy neskončí. Spätne vnímam, že to bola jednoducho ilúzia toho, čomu som uverila. Vec sa má tak, že keď prežívame stavy úzkosti alebo depresie, sme vyčerpaní. Lenže v tomto prípade nepomôže spánok alebo fyzický oddych. Pomôže jedine upratať si v sebe a začať vyhľadávať činnosti a miesta, ktoré nám dodávajú energiu, ktorú sme vydali ostatným a na veci, čo nás nenapĺňajú.
Seď s tým.
Je dosť možné, že sa ti nechce vôbec nič. Že si znechutený životom, povinnosťami a všetkým "čo by si mal". V tom prípade sa vykašli na všetko, do čoho sa musíš nútiť. Jednoducho len tak buď. Nechaj myšlienky si ísť a precíť to. Precíť vinu, precíť výčitky voči sebe i iným, precíť hnev na situácie, ktoré nezmeníš... precíť to všetko a potom to nechaj ísť. Nerobiť nič je najťažšia činnosť. Ale nevyhnutná preto, aby sme sa niekam posunuli. V momente, keď si dovolíme cítiť všetko, pred čím bežne utekáme, nastane zmena. Tú zmenu potrebuješ.
Existuj viac v prítomnosti.
Najviac bolestí si robíme sami tým, že príliš lipneme na tom, čo sa stalo alebo naopak vymýšľame to, čo ešte len bude. Je dobré si priznať, že ani nad jedným nemáme moc a jediné, čo pre nás existuje je prítomný okamih. Ak nevieš vypnúť hlavu, skús len jednoduché cvičenie - hoc len na pár sekúnd, pozoruj to, čo máš práve teraz okolo seba. Ak ti do toho skočí myšlienka, ktorá začne hodnotiť, vráť sa len k pozorovaniu.
Rozprávaj o tom, čo ťa trápi.
Osobne som tvrdohlavý človek, ktorý chce všetko zvládnuť sám, no tentokrát to bez blízkych nešlo. Potrebovala som sa rozprávať a potrebovala som sa rozprávať veľa. Rodina a priatelia sú väčšinou prvá voľba pre väčšinu z nás, no ak je to potrebné, neboj sa obrátiť ani na terapeuta alebo psychológa. Ich povolanie je tu od toho, aby pomohlo ľuďom, ktorí sa trápia a už to nezvládajú sami. Obzvlášť v dnešnej dobe je na nás vypúšťaných mnoho informácií, ktoré nestíhame spracovávať. Niekoho ten šum zavalí viac, niekoho menej.
Nájdi si čas na činnosti, ktoré bavia teba
Možno ani netušíš, čo to je. Tak choď do prírody, na prechádzku alebo dve a skús to všetko len tak nechať plynúť. Možno zistíš, kam ťa to ťahá. Ak nie, začni skúšať veci, ku ktorým ťa to ťahalo v minulosti (tancoval si? plával si? kreslil si?). Ak v tom máš jasno, len nevieš nájsť motiváciu - proste začni. Pre mňa je tou činnosťou písanie, čohokoľvek. Okrem toho, že ma to baví, to skvelo prečistí myšlienky.
Pohyb.
To je vec, ktorej verím. Nejde ani tak o to, že pohyb ovplyvňuje chémiu tela a automaticky i našu náladu. Ide o to, že pohyb nás vťahuje viac do tela, viac sprítomňuje. Upozorňuje nás na miesta v tele, ktoré sme zanedbali. To mnohokrát veľmi úzko súvisí s tým, ako sa cítime na psychickej úrovni.
Či už sa rozhodneš čeliť vlastným pocitom alebo nie, ver mi, že je to len obdobie. Boli chvíle, keď som sama absolútne neverila, že mi niekedy bude lepšie. Nevidela som možnosť, že by mohlo byť. A vieš čo? Aj to je v poriadku. Asi sme vždy tam, kde práve byť máme. Takže ak ťa ani tento príspevok nenakopol a necítiš to tak, nenúť sa do toho, že by malo byť lepšie. Nejako proste je. Zotrvaj s pocitom a uvidíš, čo prinesie. Keď budeš chcieť, začni tvoriť, začni o tom rozprávať alebo začni behať. Všetko v živote má svoj čas, a tak aj tie obdobia, ktorými musíme prejsť. Či sa nám to páči alebo nie. Držím ti palce a nech sa cítiš akokoľvek, verím, že to zvládneš.
S láskou,
Valentína
Komentáre
Zverejnenie komentára