S každým novým rokom tak trochu dúfate, že bude lepší ako ten posledný. Napriek tomu, že som si nedávala žiadne ohromné predsavzatia ani som nemala motiváciu niečo významne meniť, tento rok bol skutočne najkrajší doteraz.
Možno to bolo rozhodnutím, že práve v roku 2015, čokoľvek v živote príde, budem akceptovať a práve v danej chvíli budem vždy voliť lepšie rozhodnutia, vyberať lepšie situácie, vytvárať lepšie podmienky. Nesľubovala som si nič dopredu, rozhodla som sa, že budem meniť, ak budem chcieť, práve v chvíľach, keď to bude treba. Tento prístup beriem so sebou aj do nasledujúceho roku 2016, no aby sme sa neuponáhľali, najprv pár sentimentov z roku, ktorý pomaly máva na rozlúčku.
Zážitkov, výletov, spoznávania, stretávania, objavovania bolo v tomto roku bohato. Už v januári som naštartovala príjemne, keď som si dala výzvu odcvičiť 30 dní jogy. Po dokončení som sa cítila fantasticky, joga ma zobrala natoľko, že teraz bez nej viac ako týždeň už skutočne nevydržím. Pozitívne účinky cvičenia sa do života premietnu vždy, a tak som nejako pomaly začala posúvať hranice vlastnej komfortnej zóny. Prvým krokom bol výlet do Prahy, len tak s kamarátkou, len tak na najväčší joga festival v strednej Európe. Hneď ďalším - spontánne rozhodnutie navštíviť netradičný a krásne slobodný festival Drienok. To bolo všetko koncom júna, keď už som mesiac bola oficiálne dospelák. No i leto sa nieslo v podobnom duchu, bolo plné aktivít, slnka a šťastia. Opekačka s kamarátmi, slovenský Woodstock so skvelou atmosférou, brigáda s úžasným kolektívom ľudí, vznik tohto virtuálneho miesta, výlety do Bratislavy, dovolenka v Piešťanoch, štvornohý prírastok do rodiny, letné noci a cez to všetko nové kamarátstva i poznatky o našom veľkom malom svete. So školským rokom prišli povinnosti, no je ich menej než ten školský rok predošlý, a tak mám znova čas na hudbu, spev i kreativitu, keď ma (šintor jeden) prepadne.
Skrz všetky nádherné zážitky, z ktorých sú najmilšie spomienky, som tak vnútorne rástla. Spoznávala, hodnotila, získavala, strácala, chvíľami vyhodnocovala, občas trpela, neskôr svietila ako slniečko. Snažím sa žiť tak akoby som snáď mohla naraz objať celý svet. To mi tento rok dal. To ma tento rok naučil. A pred tým než o pár dní odbije jeho posledná polnoc, nezabudnem zakričať ĎAKUJEM.
Čo by ste ubúdajúcemu roku chceli odkázať vy?
S láskou Valentina
Komentáre
Zverejnenie komentára