Ticho Vianoc

pinterest.com

S príchodom Štedrého večera akoby všetko stíchlo. 

Ticho mesta. Všetky obchody sú zatvorené, ľadová plocha v strede námestia je prázdna a ani punč sa už nepredáva. Všetky rodiny sú doma. Tam znie detský džavot, dupanie nôh nadšených obyvateľov drobných príbytkov i smiech bosorky z rozprávky. Tam je trochu rušno. Ale mesto. Mesto po celom rušnom roku konečne spí. Pouličné lampy mu dodávajú pokojnú sympatickú atmosféru. Stromček žiari len preň. Jediný zvuk je pískanie vetra medzi budovami, a tak sa nejako jemne a ladne kúsok prírody - toho čistého, zastaralého, pravdivého - vracia na námestie budovaného modernou dobou. Možno napadne sneh. V duši sa nesú vianočné koledy. Na stromoch blikajú vianočné svetielka. V domácnostiach svietia štyri sviečky. Na stôl sa čoskoro prinesie kapustnica. No ešte predtým rodiny prednesú sviatočnú modlitbu a na malý moment stíchne všetko. K mestu sa pridajú rodiny. Do vzduchu sa vznesie pokoj, mier, láska a... vďačnosť. Poďakujeme. Po tých čistých a pokojných sekundách sa opäť spustí smiech. Radosť sa rozžiari a všetci sa pustia do štedrej večere. Je veselo. V dušiach pokoj. Všetko je presne tak ako má byť. Tu. Teraz. Pri vianočnom stole. Ticho Vianoc sa prenieslo na nás. Niet krajšieho pocitu. Rodiny sú spolu, počúvajú sa, zdieľajú radosť. Aj pocestný sa usmeje pri pohľade na spiace námestie a z neba naňho padne prvá snehová vločka. V tichu mesta.

S láskou Valentina