Tieto prázdniny boli nasiaknuté prírodou. Boli turistiky, boli niekoľko kilometrov dlhé prechádzky. V prírode. S ľuďmi a zároveň tak nejak bez ľudí. S rozhovormi, ale tak nejak tiché.
Pravdou je, že nápad na tento príspevok mi v hlave skrsol niekoľkokrát, vždy s trošku inou témou. Vždy na jednej z tých prechádzok, z ktorých sa tu striedavo premietajú fotografie. Raz som sa hrala s myšlienkou slobody, neskôr s myšlienkou pokoja, ale i predstavou ticha, ktoré príroda vlastní a v nás prebúdza. Aj vtedy, keď ste veľmi silný spáč.
Výsledkom tých úvah je, že príroda to má všetko. Je silná, je pevná. Je strašidelne pokojný bojovník. Je slobodná a farebná. Vie potešiť a vie ublížiť. Je to divoká voda. Je to ustálená hladina. Ponúka voľnosť, stav meditácie a ticho. Neopísateľné a ďaleko-siahajúce ticho.
Pamätám si tých pár momentov, keď sme zastali, na chvíľku mlčali a nechali sme sa uniesť zvukom prírody. Ten si vás podmaní. V diaľke ševelia stromy, prírodné procesy s klesajúcou teplotou kde-tu spôsobujú praskanie a vŕzganie. Občas sa zľaknete, a hneď na to užasnuto kývate hlavou nad tou krásou.
Pamätám si tiež momenty, keď som ako najslabší článok skupiny ostala niekde pozadu kráčať sama. Z tých chvíľ tieto boli neobyčajne magické. Nastalo ticho vo mne.
Myslím, že príroda je aj v nás. Na to prídeme, ak sa do nej vraciame dostatočne často. Pretože my sme tiež divoká voda. Tiež sme slobodní, divokí, niekedy nebezpeční, no krásne farební.
A keď vkročíme do prírody, tá príroda v nás sa s ňou spojí.
To je ten moment, keď zostaneme ticho stáť.
A hoci len na sekundu, ticho ostane v nás.
... šťastný nový rok, priatelia!
Nech je plný lásky, pohody, pokoja a mieru.
S láskou Valentina
Komentáre
Zverejnenie komentára