Človek by si myslel, že o láske už písať netreba. Veď je čistou podstatou nás. Avšak, stále prichádzam na to, že ľudia s ňou kontakt stratili.
 |
| Autorka fotky: Andrejka Durčáková |
Vlastne sa tomu vôbec nečudujem. Spoločnosť je tak postavená. Zahŕňa nás množstvom informácií, núti nás pracovať rýchlejšie, tvrdí a stavia na tom, že čo je pomalé, je zastaralé a to, čo je jednoduché, treba proste vylepšiť. Potom teda my nezastavíme, lebo sa to nepatrí a končíme vyčerpaní, chorí a znechutení. Och joj, no je nám to treba?
Veruže nie.
To, čo nám je treba, je občas už naozaj pohodiť rukou, povedať si "svet chvíľu bezo mňa vydrží a ani Zem sa bezo mňa točiť neprestane" a dopriať si vytúženú chvíľu len tak, s tým čo nás baví.
A s tým, čo nás napĺňa.
Čo je to pre teba?
Hudba? Les? Zvieratá? Joga? Ticho? Háčkovanie? Knihy? Bicykel? Auto?
Je to úplne jedno, len to rob.
Nikdy som neprišla na to, či to spoločnosť robí zámerne - zahŕňa nás informáciami, aby nás "zmagorila" alebo to robí preto, že je jednoducho už sama taká zmätená, že ani nevie, ako sa zastaviť. Prikláňam sa radšej k tej druhej alternatíve, lebo v hĺbke srdca verím, že nikto nie je natoľko skazený, aby chcel páchať iným čisté zlo.
No na spoločnosti vlastne nezáleží. Záleží na nás samých. A záleží na tebe. Záleží na tom, ako veci vnímaš a záleží na tom, čo robíš.
"Buď zmenou, ktorú si želáš vidieť vo svete."
Ešte stále sa stretávam s názorom, že jedinec nič nezmôže, že je príliš bezvýznamný. Ale práve to je ten kľúč - začať od seba. Lebo druhých nezmeníme. A ak aj áno, rozhodne ich nezmeníme slovom. Zmeníme ich, keď im budeme tichým príkladom. To je čaro zmeny, ktorá začína u každého jedného z nás.
Ako na to?
Začnite sa mať (už konečne) radi. Doprajte si čas na veci, ktoré ľúbite. Venujte sa tomu, čo vás teší a prídete na to, že máte vo svojom živote všetko čo potrebujete a vo vašom vnútri zrazu blikoce hrejivý plamienok.
Ak nájdete ten pomyselný plamienok, ste za vodou. Ten plamienok má totiž meno, je to láska.
Možno práve vyznievam ako dieťa sedemdesiatych rokov, ale... ja si len tak s úsmevom povzdychnem a hovorím si, že toto naozaj stačí. Ľúbiť sa. Áno, seba samého, no i svojich blížnych. A nepíše tak i Biblia? A v podstate všetky sväté knihy, ktoré sa nám dostávajú do rúk?
Priznám sa, ja chvíľami už ani neviem ako o tej láske písať. Ona sa dá len cítiť. Vnímať. No a potom sa ňou dá v tichosti meniť. Možno dokonca zachrániť svet.
Jednoduché a pritom celkom náročné. Aby sme sa totiž k tomu hrejivému plamienku menom láska dostali, treba najprv zhodiť vrstvy strachov, smútku, hnevu, nenávisti a všetkého, čo nás ťaží. No je to dobrodružstvo, tak prečo to neskúsiť?
Ako na to?
Začnite sa mať (už konečne) radi. Doprajte si čas na veci, ktoré ľúbite. Venujte sa tomu, čo vás teší a prídete na to, že máte vo svojom živote všetko čo potrebujete a vo vašom vnútri zrazu blikoce hrejivý plamienok.
Ak nájdete ten pomyselný plamienok, ste za vodou. Ten plamienok má totiž meno, je to láska.
Možno práve vyznievam ako dieťa sedemdesiatych rokov, ale... ja si len tak s úsmevom povzdychnem a hovorím si, že toto naozaj stačí. Ľúbiť sa. Áno, seba samého, no i svojich blížnych. A nepíše tak i Biblia? A v podstate všetky sväté knihy, ktoré sa nám dostávajú do rúk?
Priznám sa, ja chvíľami už ani neviem ako o tej láske písať. Ona sa dá len cítiť. Vnímať. No a potom sa ňou dá v tichosti meniť. Možno dokonca zachrániť svet.
Jednoduché a pritom celkom náročné. Aby sme sa totiž k tomu hrejivému plamienku menom láska dostali, treba najprv zhodiť vrstvy strachov, smútku, hnevu, nenávisti a všetkého, čo nás ťaží. No je to dobrodružstvo, tak prečo to neskúsiť?
Držím palce,
s láskou
Valentina
Komentáre
Zverejnenie komentára