Ahoj priatelia,
zas raz skúšam nachádzať slová, premýšľať ako písať dobre a ako upraviť svoje myšlienky do efektívnych, estetických slov. Hmm. No ako tak rozmýšľam, prichádzam na to, že rozum ma tak ďaleko väčšinou nezaviedol, že to bol skôr cit, ktorý vždy potiahol správnym smerom... a tak to skúsim aj tentokrát. Zo srdca vám sem po pár mesiacoch opäť láskavo ťukám.
Namaste. 🙏
(Ak sa čudujete, prečo na začiatok týmto slovíčkom, šup si sem čo-to počítať.)
Dúfam, že sa máte dobre. Úprimne. A ak aj nie, verte, že aj to je dobre a že v tom nie ste sami, hoc to tak často vyzerá. Pár mesiacov dozadu by som to sama potrebovala počuť, no bolo to tak zlé, že aj keď by ste mi to s výkričníkom dali rovno pred oči, ja by som nepochopila. Život bol príliš ťažký, tmavý, bez zmyslu a chuti. Stratila som.
Ale to nie je nič hrozné. V danej chvíli ťažké a zúfalé. Ale teraz? Teraz to tak nejak všetko dáva zmysel. Pozor, pozor, nejdem prehlasovať, že som sa už našla. Trochu sa obávam, že to sa nikdy nestane. Teda asi nie v tomto živote... ale našla som mnoho iného, našla som také veci a takých ľudí, že som si tak nejak sama sebe bližšia. Možno len na chvíľu, možno sa zas odcudzím, ale... zatiaľ je to tu a je to fajn.
Dostala som dokonca inšpiráciu napísať. So mnou je to väčšinou celé veľmi spontánne a v plánovaných článkoch dobrá nie som. Takže dnes nám (čítate správne, vám i sebe) spontánne píšem veci a lekcie, ktoré som nazbierala počas strácania a nachádzania. Nie že by to bol prvý alebo posledný proces tohto typu.
Dostáva sa nám len to, čo sme schopní prekonať. A dostáva sa nám to v ten správny čas.
Čím viac odporu, tým viac toho, čomu odporujeme. Pri práci s ľuďmi obzvlášť platné, čím viac ťa irituje určitý prístup ľudí, tým viac ho dostávaš. Proste to prijmi. Začnú sa diať zázraky, doslova.
Vzťahy, ak majú byť úprimné, sú o slobode. O slobode prejaviť sa v plnej svojej kráse. Vonkajšej i vnútornej.
Joga je vo všetkom. To zas nie je až taká novinka, no čím viac o nej viem, a to viem stále len omrvinku, uvedomujem si, že to je v podstate život sám. (Ak vás to viac zaujíma, napíšte mi, vysvetlím ako to myslím.)
Tvoje myšlienky sú tvoj život. Klišé, ale nesmierne platné klišé. Z pohľadu kvantovej fyziky - myšlienka je jednoducho vibrácia. Čo si myslíš - to rozvibruješ, to rozhýbeš. To skôr či neskôr prežiješ.
Zraniteľnosť je odvaha nesmierne prínosná pre nás samých.
Rozdávanie lásky sa vráti. Ale platí to väčšinou v prípade, že za to dávanie nečakáte nič späť. Také krásne veci sa potom dejú.
Začať sa dá len od seba, pre seba. Nikto iný to neurobí, aj keď sa budete veľmi modliť a dlho prosiť. A možno aj budete dúfať, či sa toto ves-mír-ne pravidlo dá obísť, ale kým to nedáte od seba, nič moc sa asi nezmení.
A jedna mne momentálne z najdôležitejších múdrostí - proste dýchaj. Zhlboka a jemne. Tak, že ti na sebe záleží viac ako na všetkom chaose okolo. Myslím, že tak je to totiž správne. Až keď je náš krčah plný, môžeme rozlievať ďalej. A hlavne nech rozlievame okolo seba, namiesto hnevu a nespokojnosti, pohodu a radosť.
S láskou Valentína
Komentáre
Zverejnenie komentára